6. septembra 2019

Šťastie v práci: Stačí moderná kancelária a benefity?

V predchádzajúcom článku „Šťastie v práci: Čo keď do práce pustíme emócie?“ sme si ukázali, prečo je dobré, keď sa ľudia v práci cítia dobre. Zároveň sme ale narazili na určitý nesúlad v tom, čo dokazujú vedecké štúdie na túto tému, a v tom, ako ľudia premýšľajú. Šťastie (v práci) býva totiž často spájané s externými motivačnými faktormi ako veľká moderná kancelária, jedlo zadarmo, posilňovňa a podobne. A to aj napriek tomu, že mnoho vedeckých štúdií poukazuje na to, že vnútorné motivačné faktory majú z pohľadu šťastia väčší význam.

Prečo k tomuto nesúladu dochádza?

Odpoveď je jednoduchá. Dôvodom je skutočnosť, že ľudská myseľ nie je dokonalá. Myslíme si, že sme racionálne stvorenia, ktoré sa rozhodujú na základe faktov. Náš mozog je ale naprogramovaný tak, aby hľadal skratky. Tieto skratky vedú k nedokonalostiam v našom uvažovaní a v krajných situáciách môžu viesť až ku katastrofám ako strata životov na Mt. Evereste alebo ku globálnej finančnej kríze.

Týmto skratkám hovoríme kognitívne odchýlky. V článku s priliehavým názvom „Nemôžeme vždy veriť vlastným myšlienkam“ je ich opísaných aspoň 175!

A minimálne štyri z nich majú vplyv na naše vnímanie šťastia. Sú to tieto:

  • Chybné intuície
  • Referenčné body
  • Hedonistická adaptácia
  • Ilúzia účinku

Čo sú chybné intuície?

Ukážme si to na krátkom teste. Pozrite sa na stoly nižšie a povedzte, ktorý sa vám zdá byť dlhší:

Správne tušíte chyták. Napriek tomu, že stôl vľavo vyzerá byť jednoznačne dlhší, dosky oboch stolov sú rovnako dlhé. Na dôkaz si môžete obrázok stolov dvakrát vytlačiť, z jednej kópie si vystrihnite ľubovoľnú dosku a na druhej kópii ju prirovnajte k druhému stolu. Kvôli okolnostiam vyzerá byť aj po faktickom overení ľavá doska dlhšia. Podobne to funguje aj s vnímaním šťastia. Sme presvedčení, že vďaka materiálnym veciam budeme šťastnejší. Ale ako dokazujú vedecké štúdie, nemusí to byť pravda – aj naše najsilnejšie intuície môžu byť chybné.

Čo sú referenčné body?

Náš mozog nepremýšľa v zmysle absolútnych hodnôt. Usudzuje relatívne na základe referenčných bodov. Čo to znamená? Akákoľvek informácia, ktorá vstupuje do nášho vnímania, slúži ako potenciálny referenčný bod, voči ktorému sa porovnávame. Problémom však je, že tieto referenčné body sú veľmi často irelevantné. Nádherným príkladom je štúdia na olympijských medailistoch. Bronzoví medailisti boli šťastnejší ako strieborní aj napriek tomu, že skončili až za nimi. Prečo myslíte, že to tak je? 🙂

Referenčné body a sociálne porovnávanie sú zvlášť v dnešnej dobe sociálnych médií nebezpečné fenomény.

Čo je hedonistická adaptácia?

Podľa definície ide o „psychologický proces emocionálneho vyrovnávania, ktorý spočíva v postupnom odznievaní pozitívnych aj negatívnych pocitov súvisiacich so životnými udalosťami“. Jednoducho povedané: skôr alebo neskôr si na všetko zvykneme. Práve preto benefity ako veľká moderná kancelária, jedlo zadarmo, posilňovňa a pod. z pohľadu šťastia v práci dlhodobo nefungujú.

Časom si na ne ľudia zvyknú a takmer žiadne pozitívne emócie neprinášajú. Ich zrušenie však môže ovplyvniť atmosféru vo firme veľmi negatívne.

Čo je ilúzia účinku?

Ide o tendenciu nadhodnocovať dosah budúcich udalostí v zmysle intenzity a dĺžky trvania. Náš mozog verí, že výstupy životných udalostí nás poznamenajú oveľa viac, než ako to v skutočnosti je. Povýšenie alebo strata práce, výhra alebo prehra v lotérii, ale aj dramatický rozchod s partnerom sú udalosti, ktoré nás stresujú, pretože nadhodnocujeme ich dosah na náš život.

Každý človek má však v sebe niečo, čo Dan Gilbert vo svojej legendárnej prednáške na TED pomenoval ako „psychologický imunitný systém“. Tento systém môže pomôcť upraviť vnímanie sveta tak, aby sa nám viac páčil a aby sme hľadali to pozitívne aj na negatívnych udalostiach.

Čo pre nás teda existencia týchto kognitívnych odchýlok znamená?

Nesmierne dôležitou vecou je obyčajné uvedomenie si, že ľudská myseľ nie je dokonalá. Ak si to sme ochotní pripustiť a zamerať sa na vlastné hodnoty namiesto tých, ktoré nám dnešná spoločnosť občas trošku vnucuje, urobili sme prvý kľúčový krok pri hľadaní šťastia (v práci). O tom, ako na to podľa toľkokrát spomínaných vedeckých poznatkov nadviazať, si povieme v ďalšom nadväznom článku.

 

Martin Šafařík, Happiness at Work

Dobrá rada

V niektorých situáciách k šťastiu stačí naozaj len málo. Žiadne benefity, žiadne masážne kreslo, ale dobre fungujúca tlačiareň. Neveríte? Vytiahnite ju z kúta, odkiaľ tak znudene vykúka, a vyskúšajte, v čom všetkom vám môže počas bežného pracovného dňa pomôcť. Prečítajte si článok 5 situácií, kedy vás tlačiareň ušetrí kriku, plaču a pracovných problémov s videonávodom, ako na to.

Martin Šafařík

Martin Šafařík

Martin Šafařík pochádza zo sveta inovácií, ktoré vyštudoval v holandskom Groningene, a viac ako dva roky pracoval ako konzultant v tejto oblasti. Získané znalosti a nástroje z oblasti inovácií teraz využíva v spoločnosti Happiness at work s.r.o., kde prostredníctvom vedecky overených princípov týkajúcich sa šťastia v práci pomáhajú firmám dosahovať lepšie výsledky a ľuďom v tom, ako a kde hľadať šťastie a vnútorný pokoj.